Slobodná myšlienka Mária Biňasa

Pred pár dňami som sa stal účastníkom malej dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti. Išlo o malú kolíziu s kamiónom a škody nie sú až také vysoké. Žiaľ, vinníkom tejto udalosti som ja, teda aspoň oficiálne, aj keď to nie je celkom tak. Tí z vás, ktorí už niečo takéto zažili, dobre vedia čo po takejto nepríjemnej udalosti nasleduje. Najskôr je tu prekvapenie a šok a potom HNEV!!! Pozriete na škody a v hlave sa vám už premietajú čísla o výške škody a ako budem fungovať bez auta, kde to opraviť a v akom servise a pod. A kde je zdravie??? Niekde na poslednom mieste. Žiaľ v dnešnej dobe nám na to moc času nezostáva. Nebudem sa tváriť, že v mojom prípade to bolo inak a na otázku, či som v poriadku a nie som zranený som len stroho odvrkol. A pritom je to to najcennejšie. Po pár dňoch, keď sa to trochu usadilo a vyparili sa prehnané reči mechanikov o výške škody, tak si uvedomujem aké som mal šťastie, že sa mi to nestalo v podstatne vyššej rýchlosti a že som vyviazol bez jediného škrabanca. Plechy sa dajú predsa opraviť, vyklepať a znova nalakovať, ale kto by tak dokázal opraviť zdravie? To sa predsa nedá postaviť na rampu, vymeniť poškodené diely a potom to celé prelakovať... Aj keď tie Eurá v peňaženke možno chýbať budú, ale tie sa dajú opäť zarobiť, no zdravie mi nikto nepredá a neopraví. A ponaučenie? Kamión je silnejší... :)